Knižná výzva 2017

Pátek v 20:05 | Sandra |  Knihy & filmy
Ako pominulé roky, tak aj tentoraz sa opäť pripájam ku knižnej výzve! K tejto skvelej výzve sa pripájam už po tretie a ja len dúfam, že tieto výzvy budú stále. Táto knižná výzva mi príde neskutočne skvelá cesta k tomu, aby si človek otvoril knihu a nepozeral len na obrazovku telefónu.
(klikni na obrázok a dostaneš sa na blog autorky tejto výzvy)
 

Ďalší rok za nami, nový pred nami

1. ledna 2017 v 17:11 | Sandra |  Môj denník
Rok 2016 za mnou a môžem sa pripravovať na rok 2017. Uff.. Rok 2016 ubehol ako voda.. Tento rok bol naozaj zvláštny. Na jednu stranu by som ho už nechcela v žiadnom prípade zopakovať, no niektoré chvíle, dni alebo momenty boli natoľko skvelé, že by som vrátila čas. Neviem, čo by som o roku 2016 ešte povedala. Pre mňa bol veľmi zvláštny. Vyvolával vo mne zmiešané pocity..
quote, survive, and sad image

Zimné Košice

12. prosince 2016 v 16:35 | Sandra |  Fotočlánky
V sobotu som sa vybrala s kamarátkou a jej spolužiakom do Košíc a osvedčilo sa mi, že Košice sú nádherné! A to obzvlášť v zime. Tento výletík sme mali naplánovaný pár týždňov a celkom ma prekvapilo, že sme šli aj s niekým ďalším, nie len my dve. S kamarátkou stále niekam cestujeme, či už do nejaké mesta alebo aj do prírody. Vždy chodievame len my dve a aj keď nevieme, čo by sme v nejakom meste robili, vždy sa nájde niečo, čo nám vyplní čas. Pár krát sme šli aj s ďalšou kamarátkou ale tentoraz sme mali menšiu zmenu a do trojice sa k nám pridal chalan. Ako som už spomínala, je to kamarátkin spolužiak a ja som ho vôbec nepoznala až do soboty. Prv sme mali na pláne ísť niekde len my dve ale nakoniec sa do toho zamotal aj jej spolužiak, čo bolo super. Iste viete, ako to býva, keď sa s niekým novým zoznámite- zoznámite sa a nasleduje to trápne ticho, kedy neviete, čo povedať, pretože neviete, ako ten človek zareaguje na Vás a Vaše "vystupovanie". Avšak v tomto prípade to nehrozilo. Zoznámili sme sa a chvíľku bol aj taký okamžik že no super, teraz neviem, čo mám povedať ale potom to šlo v pohode a bolo to, ako keby sme sa poznali viac ako len pár hodín.
 


Rogotin, Chorvátsko

22. listopadu 2016 v 10:12 | Sandra |  Fotočlánky
Po dlhej odmlke sa hlásim. Posledný článok bol písaný o tom, ako mám ísť na sústredenie do Chorvátska. Najprv som bola z toho dosť mimo a nechcela som tam ísť. No teraz si myslím, že keby nejdem, tak by som ľutovala. Nič som týmto sústredením nestratila, skôr získala. Je pravda, že radšej by som bola s partiou, ktorú poznám dosť dobre a je s nimi sranda, no ani toto nebolo zlé. Naopak, bolo to super! Som naozaj rada, že som to neodmietla a šla tam. Dalo mi to nové skúsenosti a snáď mi to aj pomohlo v tomto športe. No a teraz poďme od začiatku.

Ach jaj..

27. října 2016 v 20:06 | Sandra |  Môj denník
Neviem ani opísať, ako sa cítim.. Cítim sa divne (?). Asi aj toto slovo môže vystihovať moju náladu za posledný týždeň. Alebo lepšie povedané, mám dosť zmiešané pocity. A je mi strašne smutno..
Dnes sa šlo z klubu do Tatier na sústredenie, no ja som ostala doma, pretože 12. novembra čaká zasa mňa iné sústredenie V Chorvátsku. Na jednu stranu je to fajn, keď si tak pomyslím, jéj, uvidím more a ak pôjdeme niekde na juh tak tam možno bude aj trošku teplejšie, no moje pocity sú absolútne opačné.. Vôbec sa tam neteším, vôbec tam nechcem ísť a ja ani vlastne netuším, prečo som dostala takúto ponuku (?).
Začalo sa to minulým piatkom. Tréner prišiel za mnou, že pôjdem na sústredenie do spomínaného Chorvátska ešte s pár babami z iných klubov (ktoré nemám rada len tak medzi rečou) ale (prečo všade musí byť toto prekliate ALE?!) nemôžem ísť do Tatier na sústredenie.. Snažil sa to ešte nejak vybaviť, aby som tam mohla ísť, no tréner z iného klubu mi to nedovolil, vraj mám na vode najazďovať, pretože keď pôjdem do toho Chorvátska, tak nebudem druhým stíhať apod. Keby nemám v ústach žuvačku a nezamýšľam sa nad jej žuvaním, asi sa rozplačem.. Potom sme šli behať 12 minútovku, tak som si trocha prečistila hlavu, no keď sme boli v posilovni, prišiel za mnou tréner a keď videl ten môj "výraz radsoti", tak mi povedal: "Ja viem, že by si bola radšej s deckami v Tatrách, ale musíš niečo obetovať." (keby nešiel hned preč, tak sa tam asi rozplačem po druhé). Prišla som domov, povedala som to mame, tá volala trénerovi, potom prišla za mnou, spýtala sa ma na to no a ja som svoje pocity neudržala a moje slzné kanáliky si začali robiť čo chceli..
Pred týždňom som bola oboznámená o tomto a mne sa to stále opakuje v hlave a stále sa mi hrnú slzy do očí.. Teraz sú naši v Tatrách a ja doma.. Keď si pomyslím na to pomaly sa blížiace Chorvátsko, neviem, či som sa na to radšej nemala vykašľať a ísť do tých Tatier, kde by som s deckami robila úplné hovadiny a užívala si príjemné prázdniny so skvelými ľuďmi..
Mama mi povedala, že to sústredenie mi môže priniesť niečo a nebudem to ľutovať, no ja neviem.. Stále mám z toho také divné pocity, stále neviem, prečo tam idem zrovna ja.. Mám chuť sa zbaliť, nasadnúť na vlak a ísť za nimi.. U nás ma tu čakajú dvojfázové tréningy (ráno aj poobede a ešte aj cez víkend), plné nudy a mám pocti, že moje jesenné prázdniny ani o ničom inom nebudú..

Ale inak žijem, som zdravá, aj keď v poslednej dobe bez nálady. V škole aj na tréningoch som v pohode, ešte aj keď prídem domov, no keď večer pozriem na svoj kalendár a tam vidím zaškrtanú udalosť so sústredením v Tatrách, hneď sa mi zmení nálada a cítim sa pod psa.. Takže tak..

Vy si užite jesenné prázdniny a prajem Vám príjemný oddych!♥

Kam dál